TOPlist

Modra_kvetina_webNovalis

Modrá kvetina

 

vydala Gardenia 2008

názov v originále Heinrich von Ofterdingen

preklad PhDr. Marián Dujnič

verše preložil a prebásnil Július Lenko

rozmer 120 x 165 mm, pevná väzba s prebalom, lesklé lamino

208 strán

cena 9,26 €

ISBN 9788085662558

 

 

„Keď budete oči upierať pevne k nebu, nikdy nestratíte cestu k domovu.“

 

Ústredným motívom mystickej novely nemeckého básnika Novalisa (1772 – 1801) je modrá kvetina, symbol literárneho romantizmu a vyjadruje stav jednoty bytia, ktorý dosahuje človek cez lásku, pokoj a poéziu.
Hlavný hrdina novely, Heinrich, vo svojom nadšení pre poéziu objavuje moc slova a nadobúda poznanie, že spoznať a opísať svet nemožno pomocou zmyslov, ale iba hlbokým vhľadom do seba samého a nadviazaním spojenia s naším pravým ja.
Novalis nás v Modrej kvetine cez príbeh lásky Henricha a Matildy zavedie do krajiny duše. Ak sa pri čítaní Modrej kvetiny otvoríme prúdu života, ktorý z diela vychádza, uvedomíme si, ako nás obrazy a piesne pozdvihujú do nádherných sfér predstavivosti a poetiky, vysoko nad zmyslovú realitu, a v nás sa odkrýva nebeské posolstvo, ktoré nám Novalis zvestoval.
Pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú spiritualitu a ezotérne poznanie, je Novalisova Modrá kvetina knižkou, ktorá zostáva roky na dosah ruky na nočnom stolíku.
Modrá kvetina vyšla v Gardenii v novom preklade v edícii, v ktorej dosiaľ vyšli diela Chalíla Džibrána, Antoine de-Saint Exupéryho a Richarda Bacha.

 

O Novalisovi a o Modrej kvetine

Niekedy koncom roka 1799 zavítal Novalis pod horu Kyff-häuser v Durínsku. Vtedy už písal mystickú novelu Heinrich von Ofterdingen. Táto hora je opradená mnohými legendami. Podľa jednej z nich rastie na hore zázračná modrá kvetina, ktorá kvitne v Svätojánsku noc a tomu, kto ju nájde, sa otvoria najcennejšie poklady duchovného sveta.  Mladý Novalis mal pod horou víziu a tajomnú mo-drú kvetinu umiestnil do novely ako ústredný symbol.

Príbeh o Heinrichovi von Ofterdingovi sa sčasti opiera o povesť o trubadúrovi, ktorý údajne žil v trinástom storo-čí na hrade Wartburg pri mestečku Eisenach, no nesie aj autobiografické črty autora. Dvadsaťročný Heinrich, syn zlatníka v Eisenachu, túži nájsť modrú kvetinu a stať sa básnikom. S matkou a so sprievodom kupcov sa vyberie za starým otcom do Augsburgu, kde spoznáva svoju milú a v jej otcovi, básnikovi, Klingsohrovi nachádza učiteľa poézie. Počas cesty je svedkom stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí mu vyrozprávajú svoje životné osudy.

Dielo pôsobí na čitateľa imaginatívne. Je pretkané bohatými vnútornými obrazmi. Heinrich vo svojom nadšení pre poéziu objavuje moc slova a piesní a nadobúda hlboký pocit, že spoznať a popísať svet nemožno pomocou zmyslov, ale iba hlbokým vhľadom do seba samého a nadviazaním spojenia s naším pravým ja.

Náš básnik Friedrich von Hardenberg sa narodil 2. mája 1772 na zámku Oberwiederstedt neďaleko Halle v šľach-tickej rodine. Stará povesť hovorí, že pri zámockej bráne zasiahol kedysi blesk nevestu hradného pána, keď prichá-dzala na svadobný obrad. Až dodnes je preto hlavná brá-na zamurovaná a do zámku sa vstupuje bočným vchodom. Pseudonym Novalis, ktorý neskôr prijal, pochádzal z pôvodného šľachtického mena jeho rodu „de Novali“.

Friedrichov otec Heinrich Ulrich Erasmus von Harden-berg bol povolaním baník, ktorý sa neskôr vypracoval na správcu solivarov vo Weissenfelse pri rieke Sále. Otcova prvá manželka čoskoro umrela, čo tento muž pochopil ako Boží trest, zanevrel na svetský život a upäl sa k prísnemu pietistickému ponímaniu pobožnosti. Druhá manželka Auguste Bernhardine von Bölzig mu porodila jedenásť detí, pričom Novalis bol v tomto manželstve najstarším synom. Ako dieťa bol tichý, neduživý a samotársky. V deviatich rokoch ochorel na úplavicu a dlho balansoval na hranici medzi životom a smrťou. Po uzdravení v ňom ožil aj duch, začal sa zaujímať o prírodu a jeho súkromný učiteľ s ním nestačil držať krok. Otec poslal Friedricha do pietistickej školy, no chlapec sa búril, nechcel tam zostať. Medzi jedenástym a dvanástym rokom žil u strýka Fried-richa Wilhelma von Hardenberga v Lucklume pri Braun-schweigu. Strýko ako člen rádu nemeckých rytierov viedol rušný spoločenský život. V jeho rozsiahlej knižnici našiel mladý Novalis bohatý pokrm pre svojho ducha.

V šestnástich rokoch začal mladý Friedrich písať prvé básne a keď básnik Gottfried August Bürger (1747 – 1794) prišiel roku 1789 navštíviť svoju sestru v susednej dedine, ukázal mu svoje prvotiny. V júni 1790 ho prijali do naj-vyššieho ročníka gymnázia v Eislebene. Ako obľúbenec uznávaného riaditeľa gymnázia Janiho rýchlo napredoval v gréčtine a latinčine a čoskoro mohol prekladať Cicera, Horácia, Ovídia, Senecu a Homéra.

V októbri toho istého roku sa zapísal na štúdium práva na univerzite v Jene. Tam sa spoznal s takými velikánmi, ako bol rakúsky filozof Karl Leonhard Reinhold, ktorý prednášal Kantovu filozofiu, a dramatik Friedrich Schiller, profesor dejín. K Schillerovi pociťoval hlbokú úctu a obdiv, o čom svedčí ich vzájomná korešpondencia. Po roku prestúpil na univerzitu do Lipska, kde sa zoznámil s Friedrichom Schlegelom.  Štúdium práva úspešne ukon-čil vo Wittenbergu v júni 1794. V tom čase aj do Nemecka prenikali myšlienky Francúzskej revolúcie a Novalis ich prijímal s veľkou nádejou.

Po štúdiách sa vrátil domov a zamestnal sa na okresnom úrade v Tennstedte. Schlegelovi napísal: „Mám dosť mládeneckého lomozu. Čakám tu v pokoji na chvíľu, keď ma osud zavolá.“ Osud ho naozaj čoskoro zavolal. Dňa 17. novembra 1794, keď sa ako obvykle vydal na koni na služobnú cestu do mestečka Grüningen, stretol lásku svojho života. Sofia von Kühnová bola mladučká, ani nie trinásťročná útla dievčina. Bola to láska na prvý pohľad.

Sofiu, aj vďaka krehkej postave, vnímal ako éterickú ne-beskú bytosť. Láska mu otvárala pokladnicu najkrajších citov, povznášala do najvyšších sfér ducha, a preto svoju životnú filozofiu pomenoval Filo – Sofia čo v prenesenom zmysle predstavuje lásku k poznaniu.

V tom čase zažil aj jeden zo svojich prvých mystických zážitkov. Novalis si naň spomína ako na nečakané prebudenie „fichtovského Ja“. Tento náhly záblesk vyššieho vedomia, pri ktorom spoznal vlastné duchovné JA, ukotvené vo večnosti, sa mu stalo silnou oporou a zdrojom inšpirácie a tvorivosti. Zažatie vnútorného svetla umožnilo Novalisovi transcendovať do nebeských rovín a tak sa mohol stať hviezdnym človekom. Cez lásku k svojej Sofii a s mystickým spojením s nebeskou matkou Sofiou.

Sofia a Friedrich sa v tichosti zasnúbili a dátum svadby si určili na 19. marca 1795. Dohodli sa, že verejnosti oznámia tento krok 25. marca. Zasiahol však osud. Sofia v rovnaký deň o dva roky umrela a o štyri roky ju 25. marca nasledoval aj dvadsaťdeväťročný Friedrich. Po Sofiinej smrti sa naplno rozvinula Novalisova osobnosť, dozrieval ako básnik a filozof, no čo je najdôležitejšie, rodil sa v ňom a rástol mystik. Keď v májový podvečer  roku 1797 kráčal k Sofiinmu hrobu, pociťoval v duši nadšenie, striasol zo seba smrť ako prach, stáročia vnímal ako chvíľky, Sofia bola na dosah, už-už sa mu zdalo, že sa pred ním zjaví.

Friedrich Hiebel (1903 – 1989) vo svojej knihe: Novalis, ­ básnik Modrej kvetiny (vydavateľstvo Franck, Bern 1951) o láske k Sofii napísal: „Jeho láska rástla s ubúdaním Sofiiných fyzických síl, a hoci sa v ňom stupňovala rastúca neistota či vyzdravie, napokon sa rozvinula ako kvet tvárou v tvár jej utrpeniu a postupnému vyhasínaniu. Plod tejto lásky vyklíčil z jej smrti.“

Sofiina choroba a bolestné prežívanie jej umierania a smrti (ani nebolo v jeho silách zúčastniť sa na jej pohrebe) očistili a rozšírili Novalisovo vedomie, odpútali ho od rýdzo pozemského vnímania a priviedli k mimozmyslovému nadčasovému nazeraniu do oblastí vyššieho sveta, kde nie je priestor ani čas. Mystici tento proces nazývajú zasvätenie.  Novalis sa ocitol na hranici dvoch svetov. Pri pohľade smerom von sa mu ukazoval pozemský svet so všetkými radosťami a útrapami. Druhý pohľad, vnútorný, mu odkrýval cestu k vyšším svetom. Na rozdiel od svojich spolupútnikov romantikov, ktorí zostali svetskými „filozofmi“, Novalis prekročil hranicu medzi týmito dvoma svetmi a stal sa zvestovateľom. Zostal však v európskej literatúre nadlho osamotený.

Aj keď nie celkom, lebo v rovnakom roku ako sa narodil Novalis, prišiel na svet aj rabbi Nachman z Braslavi (1772 – 1810), predstaviteľ chasidizmu.  Jeho mystické die-la sú však určené skôr úzkemu kruhu zasvätencov.

Ešte i dnes nie je v silách literárnej vedy vystihnúť, kto Novalis bol, čo zažíval a čo nám vo svojich dielach približoval, pretože veda je ohraničená zmyslovou realitou.

Keď sa v lete roku 1799 Novalis spoznal neďaleko Jeny s básnikom a nakladateľom Ludwigom Tieckom, zostávali mu ani nie dva roky života. Za ten čas však zažiarila jeho hviezda naplno. Tieck ho zoznámil s dielom mystika Jakoba Böhma, kde ho zaujal príbeh o Panne Sofii, ktorá v odlúčenosti od ľudí čaká za nebeskou bránou. S Tieckom však zblížil Novalisa aj záujem o Raffaelovo maliarske umenie. Počas návštevy Drážďan očarila Novalisa Raffaelova Sixtínska madona. Obraz môžeme tiež považovať za jeden zo spúšťačov Novalisovej tvorivosti, keď panna na obraze v ňom evokovala spomienky na Sofiu.

Po smrti Sofie sa pre Novalisa stal balzamom na dušu Goetheho román Wilhelm Meister. Najprv ním zostal očarený, považoval ho za „bibliu nového veku”. Keď z očarenia vytriezvel, nazval ho „evanjeliom ekonomizmu“. Goethe sa inšpiroval gréckou mytológiou, obdivoval apolónske umenie, no zároveň zostal vedcom v renesančnom duchu. Novalisa priťahovala orficko-dionýzska tradícia a egyptská mystika.

Na sklonku roka 1799 už Novalis intenzívne pracuje na diele Heinrich von Ofterdingen. 23. februára 1800 plný nadšenia píše Ludwigovi Tieckovi: „Celá novela sa stane apoteózou poézie. Heinrich von Ofterdingen bude v prvej časti zrieť ako básnik a v druhej dôjde k jeho duchovnej premene.“

V druhej polovici roku 1800 už choroba obmedzila Novalisove možnosti tvoriť. Samotná novela Heinrich von Ofterdingen zostala nedokončená. Ba autor sa ani nedožil jej vydania. Umrel v spánku napoludnie v jarný deň 25. marca 1801. Dielo vydal o rok jeho priateľ, nakladateľ Ludwig Tieck.

Okrem novely Heinrich von Ofterdingen napísal Novalis básnickú zbierku Hymny noci (1798 – 1800), Zrnká peľu (1798) a Kvety a myšlienky a láska (1798). Alegorický príbeh plný mystiky a filozofie prírody Adepti zo Saisu sa odohráva v staroegyptskom Saise, v meste bohyne Izis. Obľubu si získali Novalisove rozprávky: Rozprávka o Erosovi a Fabule a Rozprávka o ruži a hyacinte. Podľa Hiebela bola pre Novalisa najvhodnejším žánrom na vyjadrenie vízií práve rozprávka.

Iba básnikovi je dovolené vstúpiť do svätyne prírody, tvrdil Novalis, a v prírode videl Božie stopy a vyzýval nás, aby sme prírode vrátili posvätné čaro, o ktoré prišla, keď vedci prijali mechanistický model vesmíru.

Roku 1826 vyšlo Novalisovo dielo Die Christenheit, oder Europe (Kresťanstvo alebo Európa), vynikajúca esej o minulosti a budúcnosti Európy. Novalis v tomto diele z roku 1799 napísal, že ľudská historická a spirituálna apoteóza sa dosiahne, až keď sa skončí epocha nadvlády vedy. Neobmedzená moc imaginácie môže spojiť všetky prvky zmyslov a vedeckých princípov, ktoré sú dielom rozumu, do „magického poznania“. Novalis nazýva svoju filozofiu „magickým idealizmom“. Duchovný svet je otvorený kedykoľvek každému. Za prirodzené hlavné mesto univerzálnej spoločnosti, kde by zavládla spiritualita a mier, navrhoval  Jeruzalem.

Novalisovo meno spomína v encyklike Centesimus an-nus z roku 1991 pápež Ján Pavol II.,  ktorú vydal k storočnici encykliky Rerum novarum. Podľa pápeža stojí svet opäť na križovatke. Čelí problému mravnosti a problému chudoby. Z nich vyplýva tretí problém: ­ nespravodlivé rozdelenie práce. Katolícka cirkev uznáva pokrok, ktorý sa vo sfére hmotného blahobytu dosiahol vo vyspelých krajinách, no zdôrazňuje, že sa nepodarilo v rovnakej mie-re docieliť pokrok v morálnej sfére. Už pred dvesto rokmi napísal nemecký básnik Novalis: „Skôr než ľudia pomocou vedy a techniky urobia jeden krok vpred v ovládnutí prírody, mali by predtým urobiť tri kroky vpred v morálnej oblasti.“

Dve storočia trvalo, kým Európania a Američania začali chápať  Novalisov odkaz. Pre Jeremyho Adlera, literárneho vedca a prekladateľa, je Novalis čosi také ako malé zjavenie. Aj keď sa to zdá  paradoxné, lebo už v devätnástom storočí spoznali mnohí myslitelia veľkosť ducha, ktorý žil v Novalisovi. Spomeňme Škóta Thomasa Carlyla (1795 – 1881), ktorý v slávnej eseji prirovnal autora Modrej kvetiny k francúzskemu matematikovi, fyzikovi a filozofovi Blaisovi Pascalovi (1623 – 1662). Jeremy Adler s tým súhlasí: „Obaja mali svoje praktické talenty, ale zároveň boli fanatikmi čistoty, ktorá ich dohnala k tomu, že ako jediné kritérium akceptovali nekonečno a tak nanovo definovali myslenie svojej doby; okrem toho sú si podobní aj posunom myšlienkového mechanizmu od matematiky k teológii, a intenzitou, ktorá pravdepodobne musela viesť k tomu, že ich predčasne zrelé začiatky mohli vyústiť jedine do rovnako predčasnej smrti a hľadanie vyššej, absolútnej pravdy len do fragmentárnych výrokov. No ak boli Pascalove Pensées mučivým svedomím neoklasiky, tak Novalisove Fragmenty sú skôr fascinujúcim vedomím moderny.“ (The Times Literary Supplement, 21.4.2008).

Novalis ovplyvnil priamo či nepriamo mnohých spisovateľov. K jeho obdivovateľom patril teológ George Mac Donald, ktorý preložil Hymny noci do angličtiny. Spomeň-me takých autorov ako Joseph von Eichendorff, Rainer Maria Rilke, ale aj v súčasnosti populárny John Ronald Reuel Tolkien, C. S. Lewis, Herman Hesse a Thomas Mann. Prvý nemecký romantik ovplyvnil aj posledného európskeho romantického básnika, Mihaia Eminesca (1850 – 1889). Jeho Modrá kvetina (Floare albastră) vyšla roku 1884.

Victor Brauner (1903 – 1966), rumunsko-francúzsky židovský výtvarník tvoriaci v surrealistickom štýle, využíval mystické prvky kabaly a Novalisových textov.

Na sklonku dvadsiateho storočia vyšla kniha britskej prozaičky Penelopy Fitzgeraldovej: Modrá kvetina. Fitzgeraldová (1916 – 2000), spolužiačka J. R. R. Tolkiena na univerzite v Cambridge, prebudila svoj spisovateľský talent až po šesťdesiatke. Očarená osobnosťou Novalisa vyrozprávala v románe jeho život so Sofiou.

Osobnosti z oblasti psychológie a ezoterizmu si teraz všímajú duševnú stránku Heinricha Ofterdingena. Greg Jadick  vidí v postave hlavného hrdinu konflikt medzi vedomím a nevedomím. Heinrichove sny zobrazujú posolstvá z nevedomia a on spoznáva, že sny sú „reálnejším“ zobrazením sveta, než sa javí jeho dennému vedomiu.

Spojitosť medzi Novalisom a J.R.R. Tolkienom nachádzame aj v inštitúcii, ktorá sa nazýva Austrálska škola štúdií Rudolfa Steinera. Jej zakladateľka Lorien Novalis sa pri výbere umeleckého pseudonymu inšpirovala nielen nemeckým romantikom, ale aj názvom lesa (Lothlórien  = Lorien) z Pána prsteňov.

A keď sme sa už zmienili o Rudolfovi Steinerovi (1861 – ­   1925), zakladateľovi antropozofie, oplatí sa spomenúť, že pár mesiacov pred smrťou venoval Novalisovi poslednú prednášku vo svojom sídle vo švajčiarskom Dornachu. Nebudeme zachádzať do podrobností, uvedieme len, že Steiner považoval Novalisa za bytosť duchovne mimoriadne obdarenú a podporovanú z nebeských sfér archanjelom Michaelom. Steiner videl prepojenie duchovnej línie Eliáša, Jána Krstiteľa, maliara Raffaela a Novalisa.

U nás vyšla Novalisova Modrá kvetina prvý raz roku 1973 vo vydavateľstve Tatran (preložil Víťazoslav Hečko). Doba nepriala, aby hlas mystika zaznel naplno. Skvostom diela sú aj v súčasnosti verše, ktoré prebásnil Július Lenko.

Vo svete vychádzajú stále nové a nové preklady, ktoré odkrývajú kľúčovú rolu, akú hral Novalis v európskej kultúre.  Nový preklad Modrej kvetiny z Gardenie objavuje  mystické posolstvo jeho novely.

S rastúcim záujmom ľudí o spiritualitu v ostatných dvoch desaťročiach, sa z Modrej kvetiny stala kultová kniha. V niektorých jazykoch vychádza pod pôvodným názvom Heinrich von Ofterdingen, kým v iných s pomenovaním Modrá kvetina. Kniha vyšla aj v Japonsku s názvom Modrozelená kvetina aoi hana (青い花).

Ak sa pri čítaní Modrej kvetiny otvoríme prúdu života, ktorý z diela vychádza, uvedomíme si, ako nás obrazy a piesne pozdvihujú do nádherných sfér predstavivosti a poetiky, vysoko nad zmyslovú realitu, a v nás sa odkrýva nebeské posolstvo, ktoré nám Novalis zvestoval.  Pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú spiritualitu a ezotérne poznanie, je Novalisova Modrá kvetina knižkou, aká zostáva roky na dosah ruky na nočnom stolíku.

 

Doslov prekladateľa k slovenskému vydaniu Modrej kvetiny

© 2008 PhDr. Marián Dujnič

  • 2_Uzdrav_svoje_telo_2009web
  • 3_Mozete_si_VUZ_2011web
  • 4_Putovanie_rychlostou_lasky_obalka_maly_nahlad_w
  • Cajka_Jonathan_prebal_na_web
  • Hviezdne_pribehy_web
  • Jezis_Syn_cloveka_1web
  • Laska_sa_rodi_v_tebe_2011web
  • Love_God_OBALKA_web
  • MEDITACIE_2009web
  • Maly_Princ_web
  • Miluj_svoj_zivot_2011web
  • Modra_kvetina_web
  • Navrat_domu_web
  • Objavte_v_sebe_dobro_web
  • Piata_dohoda_web_2014
  • Premena_web
  • Prorok_web
  • Putnik_web
  • Scrolls_webstranka
  • Seagull_webstranka
  • Seven_Secrets
  • Sila_pozitivneho_myslenia_web
  • Splnenene zelania_web
  • Styri_mysteria_web
  • Tajna_rec_vaseho_tela
  • Tao_fyziky_webstranka
  • Tao_prirody_webstranka
  • Uzdrav_svoje_telo_2009web
  • Zazraky_2011web
  • Zivot_v_lske_zdrav_a_radosti_2010web
  • Zlomene_kridla_web
  • Zvestovatel_web